Trieda proti triede, iný spor nemá žiadnu výpovednú hodnotu.
Poďme von z bubliny vytvorenej a stále živenej triedou buržoázie, ktorá si zariadila, etablovala a upevnila svoj vlastný systém zvaný raz ako “systém voľného trhu“ čí „demokratický systém“, alebo “kapitalizmus”. Nič sa nedeje náhodne, lebo náhoda je iba dcérkou nevyhnutnosti.
Všetko čo sa okolo nás deje má triedny charakter a deje sa to z triednych pozícii. Dnes je každý z nás vyzvaný vývojom, viac ako inokedy, identifikovať svoju triednu príslušnosť, zaradiť sa do triedy kam patrí.
V každej spoločnosti sú reálne obsahovo, teda hodnotovo, iba dve strany. Jedna zastupuje záujem kapitálu z prostredia buržoázie, a druhá zastupuje záujmy námezdne pracujúcej triedy. Nie je žiadnou záhadou na politickej scéne jednej spoločnosti, existencia viacerých politických strán zastupujúcich záujmy buržoázie. Katastrofou však je, ak nevieme jasne identifikovať jednu jedinú politickú stranu, ktorá prislúcha triede námezdne pracujúcich, vykorisťovaných, pracujúcej chudoby a reálnej ňou aj je. Horšia správa i pre mňa je, že v spoločnostiach, akými sú Slovenská republika a Česká republika neidentifikujeme žiadnu politickú silu, ktorá by skutočne zastupovala záujmy námezdné pracujúcej triedy. Som skalopevne presvedčený, že keby taká strana skutočne existovala, drvivá väčšina pracujúcich vykorisťovaných občanov na Slovensku, či v Čechách by ju nasledovala. Drvivá väčšina, lebo trieda námezdné pracujúcich je najmohutnejšou.
Len deklarovať socializmus k tej identifikácii nestačí. K tomu sú potrebné aj skutky. Iba skutkami a poctivou prácou v prospech námezdne pracujúcej triedy, identifikuje politická sila (strana) svoju príslušnosť k tejto širokej poctivej mase ľudí v spoločnosti.
Po takzvanej Covidovej kríze, príde, a to s veľmi tvrdými dopadmi na ľudí, kríza systému samotného, ekonomická kríza voľného trhu a politická kríza parlamentnej demokracie. Priestor určený pre socialistické a komunistické sily, ak zostane prázdny, tak ho vyplní nikto iný, populisti, neofašisti i z prostredia liberálnej pravice.
Už aj veľké súkromné podniky avizujú svoje kolapsy vo výrobe. Tie však drzo postavia vlády pred výber a vydierajú: Buď ma dotujete, alebo nahlasujem hromadné prepúšťanie. Postarajte sa o nich sami! Vlády pritlačené k múru na chvíľku dotujú vydieračov, následne sa zlomia a súhlasia s útokmi kapitalistov na výhody a mzdy pracujúcich. Pred tým tento liberálny fašizmus zdevastoval takzvané verejne financie a trestuhodné “kovidové” opatrenia destabilizovali sektor malých a stredných podnikateľov.
Všimnite si terajší argument veľkokapitalistov, ktorí sa vyhovárajú na nedostatok energie, hlavne plynu a elektriny. Lenže celý priemyselný svet je hladný na plyn v dôsledku nenažranosti imperiálnych síl. Aj Čína nahlas kričí dajte plyn, beriem všetko. Nemecký imperializmus vyriešil svoj dočasný problém priamym tokom plynu z Ruska severnou trasou a odstavuje dva atómové reaktory. Iba naša hlúpa a negramotná buržoázia podpiľuje konár pod našim zadkom v záujme vstupu Ukrajiny do zločineckej organizácie NATO, ktoré je vojenskou rukou amerického imperializmu. Nazývajú to humanitárnou pomocou pre Ukrajinu.
Áno, všetko má triedny charakter a všetky naše skutky musia byť v prospech našej vlastnej triedy. Osobne, tak ako väčšina vykorisťovaných mám tú česť byť príslušníkom triedy námezdne pracujúcich, ktorá má právo žiť dôstojne, v dostatku i na úkor minimalizácie ziskov vládnucej kapitálovej menšiny.
