DRUHÝ VÝSTREL Z AURORY ALEBO POTÁPAJÚCI SA TITANIC?
,,Slobodný a otrok, patricius a plebejec, statkár a nevoľník, majster a tovariš, skrátka utlačovateľ a utlačovaný stíli proti sebe vo večnom antagonizme, viedli medzi sebou nepretržitý boj, to skrytý, to otvorený boj, ktorý sa zakaždým skončil revolučným pretvorením celej spoločnosti alebo spoločným zánikom bojujúcich tried.“
KAROL MARX
Historické poslanie novej socialistickej revolúcie musí prebehnúť v likvidácii kapitalistického súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a kapitalistických výrobných vzťahov medzi ľuďmi, v premene výrobných vzťahov na spoločenské socialistické vlastníctvo a v premene výrobných vzťahov medzi ľuďmi na socialistické výrobné vzťahy. Uskutočniť túto premenu nie je možné, kým moc je v rukách kapitalistov, lebo kapitalistický štát je hlavnou prekážkou na ceste k pretvoreniu kapitalistických poriadkov – oddane slúži vykorisťovateľom, stráži ich vlastníctvo. Aby sa vládnucim triedam mohlo vziať ich vlastníctvo a odovzdať ho celej spoločnosti, treba kapitalistom odňať štátnu moc a dať ju pracujúcim ľudom. Kapitalistický štát treba nahradiť štátom pracujúcich.
Socialistické vzťahy nemôžu vzniknúť v rámci kapitalizmu. Až keď politickú moc dobyje robotnícka trieda, keď štát pracujúcich znárodní kapitalistické vlastníctvo výrobných prostriedkov, továrne, závody, banky, dopravu, atď., a zmení ho na spoločenské, socialistické vlastníctvo – až vtedy sa môžu pozitívne vyvíjať socialistické vzťahy. Nie skôr.
Znárodnenie kapitalistického vlastníctva je iba prvým krokom revolučných premien. Aby bol možný prechod k socializmu, treba rozšíriť socialistické ekonomické vzťahy na celé hospodárstvo, organizovať hospodársky život ľudu novým spôsobom, vybudovať efektívne plánované hospodárstvo, pretvoriť podľa socialistických zásad sociálne a politické vzťahy, vyriešiť zložité úlohy v kultúrnej a východnej oblasti. Socialistický štát je tvorivý štát, založený na kolektívnej tvorivej práci.
Oportunisti a nepriatelia socializmu sa snažia svojou demagógiou rozbiť myšlienku tvorivého socialistického štátu, a to hlavne výkladom, že socialistický štát sa môže vybudovať aj vtedy, keď politická moc zostane v rukách kapitalistov – je to klamanie ľudí a zasievanie škodlivých ilúzií medzi nich.
A čo robiť so starým štátnym aparátom, s políciou, súdnictvom, administratívou a pod. po dobytí moci robotníckou triedou? História predchádzajúcich revolúcií vraví, že ak si nová trieda ponechá staré štruktúry, zaostane kráčať starou cestou. Preto je nevyhnutná zmena. Nový proletariát nemôže kráčať starou cestou, ktorá slúžila vykorisťovateľským triedam, nemôže prejsť do služieb tých, ktorí ju vykorisťovali. Štátny aparát nie je obyčajný stroj, ktorému je jedno, kto ho riadi. Úlohou robotníckej revolúcie je rozbiť a nahradiť staré štátne štruktúry vlastným socialistickým štátom.
Obyvateľstvo prichádza neustále do styku s vládnymi orgánmi. Keď pracujúci ľudia vidia, že v štátnom aparáte pracujú ľudia pochádzajúci z ľudu a pracujú pre ľud, toto všetko je oveľa viac ako akákoľvek politická agitácia.
Akou cestou sa odstráni starý štátny aparát závisí od mnohých okolností, no nastoliť nový poriadok je prvoradou úlohou socialistickej revolúcie. Keďže sa záujmy robotníckej triedy kryjú so záujmami všetkých pracujúcich, hegemónia revolúcie je veľkým pozitívom. Masy spojencov aj keď nie hneď, ale postupne podporia nový socialistický štát. Rozhodnosť a pohotovosť más pod silným patronátom ľavicových strán je jednou z hlavných podmienok víťazstva socialistickej revolúcie.
