Každý komentuje policajné zásahy voči občanom SR po svojom , najmä tie zásahy voči občanom bez rúška, pripadne proti protestujúcim na uliciach a námestiach nášho hlavného mesta. Každý však komentuje ataky policajtov selektívne a vyberie si iba to, čo vyhovuje práve jeho názoru.
Problém je však oveľa širší a situácia smeruje k občianskym nepokojom. Nie je preto predčasné alarmovať spoločnosť, najmä vlastencov, patriotov a skutočných demokratov, že Slovenská republika môže krachnúť a volanie po obnove Československa by mohlo byť jednou z alternatív, jedným z možných riešení.
Covidová kríza nebola signálom brutality vládnych síl. Tá sa len stala hnacím motorom v kolotoči udalostí. Keď médiá hlavného prúdu v roku 2018 s výdatnou podporou pochybne financovaných občianskych združení začali rozdeľovať spoločnosť na takzvaných slušných a neslušných, na mafiánov a bojovníkov proti mafii, kurupčníkov a čistých a svedomitých, začal sa kolotoč spoločenského rozkolu. Na začiatku covidovej krízy opustili policajný zbor stovky policajtov. Počas krízy ešte viac. Keď sa dobrovoľnosť očkovania stala prakticky povinnosťou, protesty sa začali šíriť a už nebolo problémom dostať tisícky ľudí na námestia. Prišli zatykače a väzby predbežného zadržania na základe úbohých svedectiev trestne stíhaných osôb, kajúcnikov a v niektorých prípadoch stačil jeden kajúcnik na niekoľko väzieb. Vtedy sa jeden pán, bývalý aktívny politik, trestaný v podmienke stal špeciálnym prokurátorom a ministri vnútra a obrany (práve silových rezortov) začali označovať protestujúcich ľudí hanebnými výrazmi ako „opice“, „gauneri“, „dezoláti“, „fašisti“… a podobne. Už aj hlavní odborníci medicíny sa nechali počuť, že tí, ktorí odmietajú očkovanie sú „dementi“, „gauneri“ a „bezohľadní hajzli“.
V tom čase si záhadne poranil oko vo väzobnom zariadení štátu bývalý viceprezident policajného zboru gen. Milan Lučanský a neskôr za doposiaľ hodnoverne neobjasnených okolností vraj spáchal sebevraždu.
Nuž ak smrť jedného človeka v histórii Československa dokázala vzbúriť ľud ( Palach – 1968 a Živčák – 1989), tak rozhodne smrť generála Lučanského sa stala minimálne rozbuškou národného odporu. Protestujúci proti opatreniam, proti vláde a proti systému začali byť zrazu tvrdo atakovaní. Organizátori protestov pociťovali prenasledovanie a perzekúcie (ja som jeden z nich).
Už niet protestu, pri ktorom by nevznikla šarvátka, policajné zákroky, zadržania, trestné konania a podobne.
Ľud vidí a cíti. Čo chcete od mierumilovného občana, ktorý vidí príslušníkov policajného zboru mlátiť invalida a ťahať ho po ulici ako špinavú handru len preto, lebo nemá v interiéri rúško? Čo chcete od mierumilovných keď pozerajú ako policajti surovo bijú občanov v obchodnom dome, lebo si zvolili aktívnu formu protestu spôsobom nakupovania bez rúška?
Polovica národa nie je zaočkovaná a tá druhá, strana zaočkovaných si má užívať slobodou pred očami tej prvej. Iste akási časť sa z týchto dôvodov pôjde nechať očkovať, ale tí ďalší sa budú len a len naďalej radikalizovať.
Toto poznanie nepotrebuje veľa intelektu a vedenie Policajného zboru SR a ministri to vedia. Majú na to aj odborníkov. Oni vedia, že nás ženú do občianskych nepokojov. Otázky za milión spočívajú v tom, prečo to robia? A prečo sú si istí , že tuto bitku s občanmi vyhrajú? Myslím si, že v tejto bitke prehráme všetci, lebo utrpí samotná Slovenská republika.
Toto poznanie nás ale vôbec nemôže odradiť od občianskeho odporu voči systémovej policajnej brutalite, proti represiám a totalite. Prečo? Lebo buď táto republika bude pre všetkých, a nie len pre bohatých a zaočkovaných, alebo nikomu patriť nebude!
Ak neprofesionálni a zakomplexovaní ministri vnútra a vojny zostanú na svojich postoch s rétorikou štvrtej cenovej skupiny voči občanom, rozkol bude pokračovať. Obávam sa, že v hre je naozaj budúcnosť spoločenského spolunažívania.
Ak je situácia taká teraz, čo bude keď sem dorazí tvrdá ekonomická kríza a väčšina národa sa ocitne pod hranicou chudoby?
Nuž, pripravme sa priatelia. Ohavná a negramotná vládnuca elita brojí, potiera občianske slobody vyplývajúce z ústavy a medzinárodných dohovorov, minimalizuje dialóg s občanmi, pre udržanie svojej moci zvolila silové prostriedky, policajnú brutalitu a protiobčianske vyhlášky a nariadenia.
A my, pracujúca chudoba bez dostatočných príjmov, bez osobnej slobody a dôstojného života doma pri studenej peci nezostaneme. Nebudeme na kolenách, postavíme sa na nohy!
Nech žije Slovenská republika
