Josephine BAKEROVÁ bola veľkou obdivovateľkou kubánskej revolúcie a Che Guevaru. Po atentáte na Che žoldniermi CIA v Bolívii vyjadrila verejne úprimnú sústrasť kubánskemu ľudu, čo bolo v tom čase v kapitalistickom svete zo strany umelca veľkým hrdinstvom.
Mimochodom, začiatkom roku 1966 ju pozval do Havany Fidel Casto pri príležitosti založenia revolučnej antiapartheidovej, antikoloniálnej, antikapitalistickej a antiimperialistickej odborovej organizácie „Tricontinental“.
Pripomíname tieto epizódy Josephininho života účelovo “zabudnuté” francúzskymi a svetovými médiami, majstrami cenzúry…
Josephine Bakerová, vlastným menom Freda Josephine McDonaldová, narodená 3. júna 1906 v St. Louis, Missouri, USA. Bola africko americkou tanečníčkou a speváčkou. Na javisku vystupovala už od svojich šestnástich rokov. V roku 1923 odišla do New Yorku a tancovala aj na Broadwayi. S černošskou revue Black Birds odišla neskôr do Európy, a stala sa svetovou hviezdou. Roky vystupovala v Paríži, spievala šansóny a jazz, tancovala, bola predstaviteľkou takzvaného „hot-jazzu“.
V roku 1937 prijala francúzske občianstvo a o niekoľko rokov neskôr jej bola udelená Stužka čestnej légie za jej odboj počas vojny.
V povojnových časoch sa zamerala na boj proti rasizmu, adoptovala si dvanásť detí rôzneho vyznania a farby pleti. Svoj ľudský a umelecký život ukončila 12. apríla 1975 v Paríži.
Citát z jej života: “Láska, to je túžba po kráse, nie po dokonalosti”.
