POCTA HRDINOVI
Zem slovenská, večným lôžkom sa mu stala, už viac nepocíti múdre slová svojho otca, čí láskavé slová svojej matky, či milostnú náruč svojej milej a do srdca jej viac už nenazrie, spí spánkom večným, do tmy zahalený, aspoň o jednom dni s rodinou každú noc sa mu sníva.
.
Tam kdesi v diali srdce hrdinu dotĺklo, do rodnej zemi k Matke Rusi sa už nikdy nevráti, jeho matke, čo život mu dala, v tej chvíli, jej duša to pocítila, ako guľka fašistu mu srdce zastavila a na večnosť syna jej jediného poslala. . Srdce jej v tej chvíli bolesť roztrhala, bolesť syna v hrudi pocítila, ako k zemi padá a posledné myšlienky k láske ho vedú, jej duša to všetko precítila, sťa nárek tisícich morí tvár slzami zaplavila, do sveta kričala a k Bohu sa modlila, že syn jej jediný na večnosť pošiel, nech to nie je pravda, prosila, ak áno, nech pokoj v duši našiel. . Prišiel do krajiny, o ktorej možno nikdy nepočul, s vierou za lepši zajtrajšok, s vierou ubrániť slobodu, nech deti jeho báť sa zloby fašizmu už nemusia, do boja sa vrhal, do posledného dychu bojoval, za ľudí, ktorých nikdy ani nepoznal, zomrel preto, lebo veľmi miloval. . Nepocíti viac už vôňu chleba, nenapije sa viac ranného mlieka a svoju milú viac už nepohladí, cíti len vôňu zemi v ktorej leží a ktorá večným lôžkom sa mu stala, pre chamtivosť iných život mladý pošiel, pre slobodu odovzdal svoje najdrahšie čo mal. . Tam na Slavíne leží v tichu svojich bratov v boji, čo v srdciach hviezda rudoarmejca stále im bije a duša drahej Matky Rusi stále v nich žije bratov v boji, čo k zástave červenej spoločne sa modlia, bratov v boji, čo vďaka hrdinstvu večne živí budú, bratov v boji, čo cez deň spolu ako jeden spomínajú a v noci pieseň v boji spoločne si spievajú: ... Полюшко, поле, Полюшко, широко поле, Едут по полю герои, Эх, да Красной Армии герои. Девушки плачут, Девушкам сегодня грустно. Милый надолго уехал, Эх, да милый в армию уехал. ... Keď sa v noci prechádzať medzi hrobmi budeš, zavri oči a len otvor srdce svoje, načúvaj hlasu duší padlých bojovníkov a pieseň bratov v boji budeš počuť tiež.
Autor: Eduard Číž V Bratislave 23.12.2021 Fotografia: Eduard Číž – Hrob hrdinského sovietskeho vojaka na Slavíne
