Vyberte položku Stránka

Eduard Číž: Beethoven a Slovensko

od | dec 18, 2021 | Kultúra, Vlastenectvo

LÁSKY A SONÁTA MESAČNÉHO SVITU

(16.12.1770 alebo 17.12.1770) – 26.03.1827)

V týchto dňoch si pripomíname 251. výročie narodenia velikána klasickej hudby, ktorého skladby sú známe po celom svete a navyše niektoré vznikli aj na našom Slovensku. Pre nás o to vzácnejšie môže byť, že práve na Slovensku vznikla jedna jeho klavírna sonáta, ktorá je do dnešných považovaná nielen za najznámejšiu klavírnu skladbu, ale aj ako najkrajšiu klavírnu skladbu všetkých čias.

Ludwig van Beethoven, meno, ktoré je pojmom nielen v umeleckom svete, ale aj v tom bežnom, našom. Meno, ktoré je navždy spojené s krásou klasickej hudby, s krásou jedinečnej a romantickej klavírnej hudby a hlavne pre nás, Slovákov a Slovenska, meno, ktoré bude navždy spojené s Dolnou Krupou, kde Ludwig van Beethoven skomponoval podľa názoru odborníkov najkrajšiu klavírnu skladbu všetkých čias – Klavírnu sonátu č. 14 – Mesačnú sonátu, alebo známu aj ako Sonátu mesačného svitu.

Začal ju písať v roku 1800 a dokončil o rok neskôr v roku 1801. Vraví sa, že ju napísal v zámockom parku. Skladba vyšla v marci roku 1802 a na jej titulnej strane je venovanie Giuliette Guicciardiovej.

Aj ja osobne som mal tú možnosť zahrať si túto nádhernú skladbu priamo v kaštieli, priamo v hudobnom salóniku, kde ju pravdepodobne hrával aj sám veľký Beethoven. Je tam nádherná akustika, ktorá sa rozlieha po celom kaštieli a prostredie dodáva sídlu veľmi silné emócie.

Presný dátumu narodenia Ludwiga van Beethovena sa nevie a pravdepodobne sa už ani nikdy nedozvieme. Jedine, čo vieme s istotou je to, že existuje oficiálny záznam krstu a to je 17.12.1770 v Bonne. Obvykle v tom čase sa deti krstili 1 deň po narodení a predpokladaný dátum je týmto niektorými zdrojmi uvádzaný aj ako 16.12.1770.

Beethoven sa stretol s Jozefom Brunšvikom vo Viedni v roku 1799 a bol pozvaný ako učiteľ klavíru do kaštieľa v Dolnej Krupej, aby učil 2 dcéry Grófa Antona Brunšvika, kontesy Jozefínu a Teréziu. Keďže nebol urodzeného pôvodu nemohol prespávať v priestoroch kaštieľa a tak býval v malom domčeku v tesnej blízkosti kaštieľa. Dnes je tam malé Beethovenove múzeum.

Kaštieľ v Dolnej Krupej patril bratovi Antona Jozefovi a ten sa po jeho smrti v roku 1793 ujal výchovy obidvoch jeho dcér.

Beethovenov blízky vzťah s rodinou ovplyvnilo hlboké priateľstvo nielen s oboma žiačkami, ale aj milostný vzťah s ich sesternicou, Giuliettou Guiccardiovou, ktorá žila vo Viedni.

101Beethoven neskôr začal tajný ľúbostný vzťah aj s Jozefínou, ktorý sa skončil až po tom ako sa vydala. Po nej aj s Teréziou Brunšvikovou, s ktorou ostal v blízkom kontakte až do jeho smrti. Tá si vzťah s Beethovenom tak obhajovala, že dokonca ju chceli aj vydediť, ale po rozhovore medzi Jozefom Brunšvikom a Teréziou dostala „tichý súhlas“ na vzťah s Beethovenom. Bola kvôli nemu ochotná vzdať sa titulu a aj majetku. A keďže Beethoven nebol urodzeného pôvodu a v tej dobe by bol z toho škandál“ na základe uvedomenia si silného citu medzi Beethovenom a Teréziou dostali obaja tento „tichý súhlas na vzťah“.

Vo veku 30 rokov sa u Beethovena prejavili prvé známky otosklerózy, jeho stav sa neustále zhoršoval. Na vyrovnanie straty sluchu nechal do klavíra zabudovať až štyri struny. V roku 1819 Beethoven úplne ohluchol, nemohol vystupovať ako hráč na klavíri, ani ako dirigent orchestra.

Zomrel 26. marca 1827 vo Viedni na následky chronickej otravy olovom, ktoré pochádzalo pravdepodobne z pančovaného vína, ale mohlo to byť aj vodou, ktorá sa vtedy čerpala cez olovené trubky. Na pohrebe sa zúčastnilo okolo dvadsaťtisíc ľudí. Armáda musela zabezpečiť poriadok. Je pochovaný na viedenskom cintoríne Zentralfriedhof.

Po Beethovenovej smrti sa v tajnom priečinku jeho pracovného stola našiel portrét práve Terézie Brunšvíkovej spolu s 3 listami, ktoré nemali adresáta, ale písal ju Beethoven svojej „Nesmrteľnej milej“. Vraví sa a aj traduje, že práve Terézia bola tou nesmrteľnou milenkou, ktorej bol adresovaný dopis bez mena. Tento je dodnes považovaný za najkrajší milostný dopis všetkých čias. . Kópia tohto dopisu je vystavená aj v Beethovenom múzeu v Dolnej Krupej a samozrejme aj so slovenským prekladom.

Taktiež v roku 1809 Terézii venoval aj svoju klavírnu sonátu č. 24 Fis dur op. 78 „Therese“. Vraví sa, že okrem silnej lásky ich spájal oboch aj hendicap. On bol hluchý a ona mala hrb.

Láska Terézie bola taká silná, že do konca života ostala slobodná a všetky ponuky na sobáš odmietla. Nepomohli ani vyhrážky o vydedení a straty titulu.

 

Autor: Eduard Číž

Foto: Eduard Číž a internet

denník Iskra

denník Iskra

Ľavicovo-vlastenecký denník

Podporte nás

Obsah denníka je výsledkom finančne nehonorovanej práce početných aktivistov vlasteneckého razenia.

Žiaľ, pokryť nevyhnutné náklady na fungovanie, tvorbu a publikovanie našich ideí v podmienkach súčasného systému oligarchického kapitalizmu nie je jednoduché.

Pomôžte nám zvládnuť túto ťažkú úlohu. Podporte iskru akoukoľvek systematickou alebo jednorazovou finančnou pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží.

PODPORTE NÁS

denník Iskra sk

Vyhlásenie autora

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Iskra médiá, s. r.o.. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Iskra médiá, s. r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Iskra médiá, s. r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor.

Podporte denník Iskra

Obsah denníka je výsledkom finančne nehonorovanej práce početných aktivistov vlasteneckého razenia. Žiaľ, pokryť nevyhnutné náklady na fungovanie, tvorbu a publikovanie našich ideí v podmienkach súčasného systému oligarchického kapitalizmu nie je jednoduché.

Pomôžte nám zvládnuť túto ťažkú úlohu.
Podporte iskru akoukoľvek systematickou alebo jednorazovou finančnou pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží.

denník Iskra

denník Iskra

Ľavicovo-vlastenecký denník

Podporte nás

Obsah denníka je výsledkom finančne nehonorovanej práce početných aktivistov vlasteneckého razenia.

Žiaľ, pokryť nevyhnutné náklady na fungovanie, tvorbu a publikovanie našich ideí v podmienkach súčasného systému oligarchického kapitalizmu nie je jednoduché.

Pomôžte nám zvládnuť túto ťažkú úlohu. Podporte iskru akoukoľvek systematickou alebo jednorazovou finančnou pomocou. Na výške Vašej pomoci nezáleží.

PODPORTE NÁS

denník Iskra sk