Milé moje deti, vnučky a vnuci, mladí priatelia, tak vám dnes majitelia vašich mozgov a životov predstavujú našu mladosť vo vraj komunistickej “totalite”. Krvavo červeno za bustou “diktátora”. Vraj my sme žili v totalite, ale vy už žijete v demokracii.
Mnohí “starí” (a ja som vo vašich očiach jedným z nich) vám vyčítajú vašu naivnú mladosť, nízku úroveň vzdelania, neschopnosť rozoznať pravdu od lži, nezáujem o veci verejné, nedostatok kultúry a úcty k starším, lenivosť, nedostatok vzťahu k práci, uprednostňovanie zábavy pred povinnosťou a mnohé ďalšie “necnosti”.
Neverte im!
My sme boli vo vašom veku úplne rovnakí, avšak v iných spoločensko-ekonomických pomeroch. So smútkom v duši musím konštatovať, že v omnoho lepších. Na rozdiel od vás sme mali všetky podmienky k rozvoju vzdelania a osobnosti, netrpeli sme depresiami z “totality”, ani hladom a nedostatkom, ako mnohí manipulátori vášho vedomia s obľubou a zanietením tvrdia.
Používajte prosím svoj a nie cudzí mozog pri hľadaní vašej životnej cesty, nepočúvajte propagandu ani “dobré rady” mentorov.
Nezabúdajte však prosím, že najvyššou métou vášho života je vaša sloboda a sloboda spoločnosti, v ktorej žijete a ktorú tvoríte. Tak, aby v slobode a pravde mohli žiť aj vaše deti a vnúčatá v budúcnosti. Snažte sa byť pre nich príkladom, nie ťarchou.
My sme žili za vraj totalitného socializmu slobodne. Žite aj vy za vraj demokratického kapitalizmu slobodne. Potrebujete k tomu silu a odhodlanie.
Želám vám to z celého srdca.
P.O.Hviezdoslav: Ó, mládež naša!
Ó, mládež naša, tys’ držiteľkou rána,
vladárkou mája tys’, jara pokladníkom,
šafárom šťastlivým; k tebe obraciam sa
zo smutnej zápače, od ďalekých honov,
mrázkom už striebrených — volám: Vezmi kľúče,
odomkni raj nám zavretý!
Máš lícom rumenec, akým vzbĺka zora,
vo zraku pablesky: prvé slnka strely;
máš v duši blankyt, kam chmára nezablúdi,
pel kvetu na rtoch, med, samotečnú pieseň,
na mysli odvahu blesku — Zavrť kľúčmi!
Odokry raj nám zapadlý!
Vyroj sa včielkami na zbohatlé nivy,
zlatohlav lučín kde, dúbrav hody vonné:
nasnášaj včas domov sladkej potravienky;
keď skrsnú pandravy — (množia sa, až hrôza!),
zima keď vtrhne — (ej, rýchlo chodí, rýchlo!):
nech biedy úľ náš netrpí.
Medzitým odboč však: bezstarostnou vtačou
rozptýľ sa, povoľ si; i zábava platí.
,Hej, len vždy veselo!…‘[10] veselo si zanôť
pesničku mladosti, v rozkoši sa zatoč,
,Cic kozi kozina…‘[11] zdupkaj, zatras zemou —
Aj radosť nech nás navštívi.
A zasa do práce (ona preds’ je žitia
väčší diel —), boriť sa! Opáš obra sily,
rytiersku odej broň, kriela rozpni orlie!…
Zač zápas veľký ten? Za trón pravdy, dobra
zdroj, krásy diadém; za kráľovstvo ducha! —
Ó, navráť raj nám stratený!
